História poisťovníctva / Moderné poisťovníctvo

Moderné poisťovníctvo

Moderné poisťovníctvo, tak ako ho poznáme dnes, má svoje začiatky v 17. storočí v Anglicku. Konkrétne išlo o londýnsku kaviareň na Tower Street patriacu Edwardovi Lloydovi, v ktorej sa od roku 1688 schádzali obchodníci a majitelia lodí, aby tam prediskutovali a uzatvárali obchody. Makléri poisťujúci určité plavidlo aj s nákladom obchádzali prítomných obchodníkov s hárkom papiera, na ktorom bol vyčíslený majetok, ktorý bolo treba poistiť a obchodníci pod túto položku písali sumy, za ktoré boli ochotní ručiť. Makléri následne čiastky sčítali a vyrátali poistné, ktoré musel klient upisovateľom zaplatiť. V čase smrti pána E. Lloyda v roku 1713 bola jeho kaviareň už natoľko vychyteným centrom pre upisovanie námorného poistenia, že sa v tejto praxi pokračovalo aj ďalej. V roku 1720 dostali vtedajší majitelia kaviarne od anglického parlamentu výsadné právo na prevádzku námorného poistenia. Tým sa Lloyd’s stala voľným spolkom upisovateľov poistenia, ktorý rýchlo prerástol v jednu z prvých moderných poisťovní.

Požiarne riziko bolo pomerne dlho poisťované len na vzájomnej báze cechmi a remeselníckymi spolkami. Avšak uskutočnili sa aj viaceré neúspešné pokusy o vytvorenie požiarneho poisťovacieho systému na komerčnej báze. Zlom priniesol až veľký londýnsky požiar v roku 1666, ktorý podnietil založenie prvej komerčnej požiarnej poisťovne na svete. Jej vzniku v roku 1680 predchádzal súkromný projekt staviteľa, ktorý sa za určitý poplatok zaväzoval postaviť domy znovu, v prípade, že by boli zničené požiarom. Súkromné dohody tohto staviteľa boli následne základom známej The Fire Office.

Ďalšie riziká, ako napr. krupobitie alebo poistenie hospodárskych zvierat, boli dlhú dobu kryté lokálnymi roľníckymi a poľnohospodárskymi spolkami. Až koncom 19. storočia začali v Nemecku vznikať poisťovne hospodárskych zvierat a spoločnosti poskytujúce poistné krytie proti krupobitiu na komerčnej báze.

Prvé formy zodpovednostného poistenia sú známe z Francúzska z roku 1825, pričom išlo o poistenie zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku prevádzky konského záprahu. Avšak k prudkému rozmachu zodpovednostného poistenia došlo až v polovici 19. storočia v Anglicku a v Nemecku, a to práve v súvislosti s rozvojom dopravy.

V roku 1866 vznikla v Nemecku prvá poisťovňa poskytujúca poistenie proti vodovodným rizikám.

V roku 1885 začala istá londýnska poisťovňa a aj jej pobočka v New Yorku poskytovať poistenie úveru, ktoré si vyžiadal rýchly rozvoj medzinárodného, ale aj vnútroštátneho obchodu.

V 19. storočí vznikali takisto aj vzájomné poisťovne skiel, pričom krytie veľkých tabuľových skiel poskytovali aj ostatné poisťovne v rámci svojej vedľajšej činnosti.

Koncom 19. storočia sa začalo poskytovať šomážne poistenie, t.j. poistenie pre prípad strát spôsobených prerušením prevádzky.

Zároveň sa rozvíjali aj rôzne špecializované poisťovne kryjúce malé riziká, ako napr. bicykle alebo úrazy.

V roku 1840 boli v Anglicku založené dve poisťovne abstinentov. Životné poistenie v nich bolo možné založiť iba po preukázaní nepožívania alkoholických nápojov. Taký to typ poistenia bol ale iba krátkou etudou v histórii poisťovníctva.

 

 

Prudký rozvoj životného poistenia nastal až po zostrojení matematicko-štatistických základov pre výpočet poistného a dôchodkov. K tomu však došlo až v 16. a 17. storočí, kedy rozmach hazardných hier viedol k skúmaniu pravdepodobnosti a jej zákonitostí. Predpokladom pre vznik komerčného životného poistenia bolo vytvorenie úmrtnostných tabuliek. Prvé tabuľky spájajúce výšku poistného s predpokladanou dĺžkou dožitia založené na pomerne presných demografických údajoch zostrojil v roku 1693 Angličan Edmond Halley.

Prvá životná poisťovňa postavená na vedeckých a komerčných základoch bola založená v roku 1699 v Anglicku a ponúkala len poistenie pre prípad smrti s jednorazovou alebo postupnou výplatou dôchodku. Táto poisťovňa však v roku 1745 narazila na finančné problémy a zachrániť sa ju podarilo za pomoci štátu, ale aj znižovania vyplácaných dôchodkov. Halleyho úmrtnostné tabuľky neskôr v roku 1756 prepracoval Joseph Dodson tak, aby výška poistného závisela od veku poistenej osoby.

John Graunt

John Graunt (1620 – 1674) bol jedným z prvých demografov, aj keď povolaním bol obchodník s galantérnym tovarom. Narodil sa a žil v Londýne. Vytvoril prvé štatistické metódy týkajúce sa populácie a sčítania ľudu. Jeho práca sa stala základom neskorších moderných demografických výskumov. Patrí mu prvenstvo vo vytvorení úmrtnostných tabuliek.

Graunt je takisto považovaný za jedného z prvých expertov na epidemiológiu, pretože jeho kniha sa zaoberala prevažne štatistikami zdravia populácie. Jeho práca vychádza z analýzy úmrtnosti v Londýne počas vlády Karola II. Štúdium týchto záznamov viedlo k prvému štatistickému odhadu populácie Londýna. Záznamy, ktoré mal Graunt k dispozícii, pochádzali z farností, ktoré evidovali úmrtia obyvateľov od roku 1532. Graunt v týchto údajoch našiel isté pravidelnosti a na tom založil svoju prácu. Vypracoval celkom štyri vydania knihy, tretie vydanie vydala Kráľovská spoločnosť, kde prezentoval svoje výsledky a následne bol zvolený za člena. V súvislosti s tým konvertoval na katolicizmus, ale po čase bol obvinený z účasti na veľkom požiari Londýna ako podpaľač. Pri požiari navyše stratil svoj obchod a zvyšok života strávil v chudobe bez možnosti ďalej vedecky pracovať. Graunt kategorizoval úmrtnosť v závislosti od príčiny smrti. Zároveň sledoval hustotu zaľudnenia oblasti. Zistil, že úmrtnosť v meste bola vyššia ako vo vidieckych oblastiach. Takisto zistil, že aj keď sa mužov rodí viac, ich úmrtnosť je výrazne vyššia než u žien, takže v populácii sú obe pohlavia zastúpené takmer rovnako. Ďalej si všimol, že početnosť úmrtí na jednotlivé príčiny sa významne líši a dospel k záveru, že riziko úmrtia je v jednotlivých vekových skupinách odlišné. Týmto spôsobom, metódou neúplnej indukcie odporúčanou Baconom, zistil Graunt aj ďalšie pravidelnosti. Podiel narodených chlapcov a dievčat bol podľa neho vtedy v Londýne 14 : 13. Ide o štatistickú (stochastickú) pravidelnosť, ktorá sa neskôr skutočne potvrdila (dnes vieme, že index maskulinity narodených je 106 chlapcov na 100 dievčat).

Zrejme najvýznamnejším výsledkom jeho výskumu bola tabuľka úmrtnosti. Pritom vychádzal len z údajov pre dve vekové kategórie, 6 a 76 rokov, ostatné odvodil výpočtom. Za základ si vzal 100 jedincov a tých rozdelil do vekových intervalov na základe poznatkov o úmrtnosti, ktoré získal.

Životné poisťovne dlho fungovali iba v Anglicku, avšak koncom 18. storočia začali vznikať postupne aj v Nemecku a Francúzsku. V roku 1835 vznikla aj životné poisťovňa v cárskom Rusku. Rýchly rozvoj životného poistenia však nastal až po roku 1840, keď sa uvoľnil opozičný tlak cirkvi.