História poisťovníctva / Dôvody vzniku

Dôvody vzniku

Pre ľudskú spoločnosť je charakteristické pozorovanie javov a súvislostí. Pomerne za krátky čas si ľudstvo uvedomilo, že niektoré procesy sú náhodilé a iné nutné (napríklad, že každý raz zomrie).

Práve kategórie nahodilosti a nutnosti sú základom pre vymedzenie ekonomických kategórii poistenia a poisťovníctva.

Nutnosť a nahodilosť sú filozofické kategórie označujúce dva typy objektívnych vzťahov v hmotnom svete. Nutné je to čo vyplýva z vnútornej podstaty javu a čo sa zákonite uskutočňuje v daných podmienkach. Nahodilé zasa nevyplýva z vnútornej podstaty javu ale uskutočňuje sa v dôsledku pôsobenia iných síl a teda sa môže vyskytovať ale tak isto sa nemusí. Jav ktorý je v jednej súvislosti náhodilí, môže byť v inej súvislosti nutný a naopak. Každý s týchto javov je možné vysvetliť na základe vedeckých zákonov.

Náhoda je len jedným pólom súvislostí, ktorej druhý pól sa nazýva nutnosť.

Náhodilost sa prejavuje v ľudskom živote ako neistota.

Na základe merania stupňa neistoty na základe počtu pravdepodobností rozlišujeme

1. pravú neistotu, nie je možné ju merať počtom pravdepodobností ani iných vedeckých metód) a
2. riziko

Riziko je teda neistota merateľná počtom pravdepodobností alebo inými vedeckými metódami.

Do pôsobenia poisťovníctva patria iba čisté rizika.

Dôsledky rizika je možné eliminovať dvoma spôsobmi.
1.) Použitím rezerv
2.) Krátením potrieb ekonomických subjektov

Poistenie je spojené s prvým spôsobom eliminovania dôsledkov náhodilosti.

Poistný fond je vlastne rezervným fondom na krytie poistných potrieb.