Ernst Wilhelm Arnoldi

Obchodník, ktorý sa učil v Hamburgu

Narodil sa 21. mája 1778 v Gothe ako najstarší z deviatich detí obchodníka a mestského radného. Kupectvu sa vyučil v Hamburgu, v roku 1799 vstúpil do otcovho podniku s koloniálnym tovarom a od roku 1803 bol jeho spoločníkom. Rozbehol aj vlastné veci, mlyn na farbiarske drevo a továreň na kameninu. Rodinná firma Ernst Arnoldi’s Söhne patrila k najväčším v Durínsku.

Bol to teda praktik, nie matematik. To je na jeho príbehu podstatné. Poistenie preň nebolo vednou disciplínou, ale nákladovou položkou, ktorá mu nesedela.

Požiar, ktorý spustil nemecké poisťovníctvo

Nemecký trh s požiarnym poistením vtedy ovládala londýnska Phoenix Assurance Company. Zlom prišiel po požiari tabakovej fabriky v Gothe, keď Phoenix odmietol vyplatiť škodu. Arnoldi a jeho kolegovia boli poistení v tej istej firme, takže videli veľmi presne, čo ich čaká, ak zhorí sklad im. Vysoké poistné, neisté plnenie a peniaze odtekajúce do cudziny.

Pozor na zámenu: londýnska Phoenix Assurance z roku 1782 nemá nič spoločné s viedenským koncernom Phönix, o ktorého krachu v roku 1936 píšeme samostatne. Zhoda mien je náhodná.

V januári 1817 vydal úvahu s názvom Myšlienka vlastného nemeckého požiarneho poistenia. 2. septembra 1819 predložil v novinách Allgemeiner Anzeiger der Deutschen konkrétny návrh a šestnásť gothajských obchodníkov ho podpísalo. 2. júla 1820 správna rada prijala stanovy a banka začala fungovať. Arnoldi ju dva roky viedol bez nároku na odmenu.

Vzájomnosť namiesto akcionárov

Jeho nápad bol jednoduchý a dodnes sa používa. Poistení sú zároveň vlastníkmi. Nikto z nich neplatí zisk niekomu tretiemu, prebytok zostáva v banke a znižuje poistné, a rovnaká skupina si aj kontroluje hospodárenie. Preto mohla byť Gotha lacnejšia ako londýnska konkurencia, ktorá musela zarobiť aj svojim akcionárom.

Sídlo vybral prakticky. Gotha ležala v strede Nemecka a mala jednoduchú správu. Vzájomná forma vydržala dvesto rokov, Gothaer je právne vzájomnou spoločnosťou aj dnes.

Pri životnom poistení bol opatrný

Návrh na životnú banku mal hotový už v roku 1823, ale nepustil ho von. Čakal na nemecký preklad práce Charlesa Babbagea o matematických základoch anglického životného poistenia, ktorý vyšiel v máji 1827. Potom sa ešte dva roky radil s matematikmi, lekármi a poistnými odborníkmi. Vojvoda Ernst I. povolil banku 9. júla 1827, prevádzka sa začala 1. januára 1829 v Arnoldiho vlastnom dome na hornom námestí, s 846 poistkami. Viedol ju až do smrti.

Tie štyri roky čakania hovoria o ňom viac ako celý zvyšok príbehu. Požiarnu banku postavil na zdravom rozume, pri životnom poistení mu zdravý rozum nestačil a vedel to.

Škola, colný spolok, hamburský požiar

V roku 1818 založil v Gothe prvú nemeckú obchodnú školu s večerným vyučovaním. Prihlásilo sa 54 žiakov a učili sa kupecké počty, jazyky, účtovníctvo a obchodnú geografiu. Spolu s Friedrichom Listom presadzoval zrušenie colných hraníc medzi nemeckými štátmi, teda to, čo neskôr vyústilo do colného spolku.

Zomrel 27. mája 1841. O rok neskôr, v máji 1842, zničil veľký požiar časť Hamburgu a jeho banka čelila prvej naozaj veľkej škode. Obstála. V Gothe mu stojí socha a nemecké múzeum poistenia nesie jeho meno, písali sme o ňom.