Generali

Generali na Slovensku

Poisťovňa Assicurazioni Generali Austro-Italiche vznikla v roku 1831 v rakúskom Terste, dnes talianskom. Už o dva roky, v roku 1833, mala šesť zastupiteľstiev na území dnešného Slovenska: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Jelšava, Kežmarok, Komárno a Prešov. V roku 1841 ich bolo jedenásť, pribudli Košice, Levoča, Lučenec, Rimavská Sobota a Slovenské Ďarmoty. V 40. rokoch 19. storočia prenikla aj na západ krajiny s pobočkami v Bratislave, Nitre a Trnave.

Dojednávala požiarne a dopravné poistenie a v roku 1834 zaviedla ako druhá v poradí poistenie proti krupobitiu. Čísla z dobových výkazov hovoria samy: v roku 1841 vyplatila na požiarnych škodách 9 624 zlatých, v roku 1843 to bolo 9 468 zlatých a o rok neskôr 8 125. Medzi rokmi 1852 a 1861 zlikvidovala až 3 100 požiarnych škôd a vyplatila plnenie 1 420 000 zlatých.

Pravdepodobne ako prvá na trhu ponúkla v roku 1834 životné poistenie. Na Slovensku vtedy neexistovali štatistiky narodení a úmrtí, poistní matematici si preto museli požičať cudzie úmrtnostné tabuľky Deparcieux-Duvillard.

Po revolučnom roku 1848 zavládla na trhu neistota a investori sa do zakladania nových poisťovní nehrnuli. Generali to využila a rozširovala sieť. Stagnácia trvala do rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867, potom prišlo oživenie.

V roku 1890 založila dcéru Magyar jég-és viszontbiztosító intézet, Uhorský krupobitný a zaisťovací ústav, pre samostatné podnikanie v krupobitnom poistení. Ústav v roku 1895 prevzal kmeň po skrachovanej krupobitnej poisťovni Meridionale a popri krupobití už robil aj požiarne poistenie. V roku 1908 priniesla Generali na Slovensko ďalšiu novinku, šomážne poistenie k požiarnemu poisteniu priemyslu. Dnes ho voláme poistenie prerušenia prevádzky. A v roku 1910 vznikla dcérska poisťovňa Minerva, ktorá prevzala kmeň poisťovne Auto, prvej poisťovne ponúkajúcej poistenie zodpovednosti motorových vozidiel.

Zrod v Terste

Prístavný Terst sa vďaka polohe stal dopravným a obchodným uzlom. Prvé aktivity v námornom poistení sa tam objavili už v polovici 17. storočia, keď Habsburg Karol VI. udelil mestu štatút slobodného prístavu. Počas napoleonských vojen zažil Terst ekonomický boom a od roku 1825 podnikalo v námornom poistení dvadsať poisťovní.

V novembri 1831 založil Giuseppe Lazzaro Morpurgo spoločnosť Ausilio Generale di Sicurezza. Kapitál stačil na expanziu ďaleko za terstský prístav, no prvá schôdza vlastníkov viedla k zániku pôvodnej firmy. O mesiac vznikla Assicurazioni Generali Austro-Italiche s kapitálom 2 milióny florénov. Morpurgo sa neskôr rozhodol Terst opustiť a presunúť poisťovňu do Benátok.

Medzi zakladateľmi boli aj Marco Parente s koreňmi v rode Rothschildovcov, Giovanni Cristoforo Ritter z Frankfurtu, Michele Vucetich a Alessio Paris, zakladateľ konkurenčnej Adriatico Banco. Firma sa spočiatku sústredila na námorné poistenie a poistenie proti záplavám. Počas prvých dvoch rokov otvorila agentúry v dvadsiatich piatich najväčších mestách Rakúsko-Uhorska, v roku 1835 pribudli pobočky vo východnom Švajčiarsku, Nemecku a Transylvánii. Administratíva sídlila v Terste a Benátkach.

Rok 1838 priniesol rozšírenie na Korfu, do Bavorska, Ruska, Poľska a Srbska. Hamburskú centrálu viedol veľmi úspešne Wilhelm Lazarus, mimochodom autor prvých úmrtnostných tabuliek pre Nemecko. Sieť agentúr rástla premyslene, lukratívne posty vznikli v Budapešti, Bukurešti a od roku 1856 v Belehrade, obchody sa rozbehli aj v Bosne a Turecku. Postupne Generali pokryla celú východnú Európu.

Koncom 19. storočia sa pozrela za hranice kontinentu. Medzi rokmi 1879 a 1882 otvorila pobočky v prístavoch Blízkeho východu a jej územie sa tiahlo cez Grécko do Bejrútu, Tunisu, Bombaja a Šanghaja až po Hongkong. Ďalšie filiálky vznikli na západnom pobreží Ameriky, v San Franciscu a v Čile. V roku 1877 rozšírila sortiment o poistenie zrkadlového skla, neskôr o úrazové poistenie a poistenie proti krádeži.

Éra Marca Bessa

V roku 1878 nahradil Marco Besso vo funkcii generálneho tajomníka Masina Leviho a začala sa modernizácia. Besso prišiel do Generali v roku 1863 ako zástupca pre Rím, kde dohodol akvizíciu vatikánskej poisťovne Pontificia. Ako tridsaťpäťročný rozbehol životné poistenie a presadzoval investície do nehnuteľností. Za jeho éry firma získala Procuratie Vecchie, renesančný palác na benátskom námestí svätého Marka, a postavila si impozantné sídlo na rímskom Piazza Venezia.

Skupina zakladala stopercentné dcéry: v roku 1881 Maďarskú všeobecnú sporiteľňu, v roku 1882 Rakúsku všeobecnú úrazovú poisťovňu Unfall, ktorá dodnes pôsobí ako Erste Allgemeine Generali. V roku 1885 vystriedal Marca Bessa jeho brat Giuseppe a viedol firmu do roku 1894, potom bol generálnym tajomníkom Edmondo Richetti, pôvodne riaditeľ rakúskej Unfall. Marco Besso sa vrátil na čelo v roku 1909 ako prezident a zostal ním až do smrti v roku 1920.

Besso si vybudoval blízky vzťah s talianskou obchodnou bankou Banca Commerciale Italiana. Necelé dva roky po jej založení v roku 1894 vstúpil do jej predstavenstva a obe inštitúcie si odvtedy tradične vymieňali miesta vo vedení. Z tohto obdobia pochádza aj drobnosť, ktorú máme v múzeu radi: v pražskej pobočke Generali pracoval ako úradník spisovateľ Franz Kafka. Vydržal deväť mesiacov, odišiel pre nervovú chorobu.

Vojna, ktorá firmu roztrhla

V predvečer prvej svetovej vojny stála Generali pevne, majetok počas vojny dosahoval 12 600 000 korún, teda 13 323 000 lír. Väčšmi než financie ju trápila politika. Francúzska a britská vláda ju považovali za rakúsko-uhorskú firmu a do roku 1916 jej obmedzovali činnosť, devalvácia líry stiahla príjmy o 17 percent.

Vojna firmu doslova rozdelila. Benátske sídlo sa počítalo za talianske, terstské zostalo verné Habsburgovcom. Sídlo z Terstu sa presunulo do Viedne pod dohľad zastupujúceho riaditeľa Emanuela Ehrentheila. Mnohí zamestnanci narukovali na taliansky front a úrady viedli viacerých úradníkov Generali na zozname podozrivých talianskych nacionalistov. Vojenské veliteľstvo vyšetrovalo celé predstavenstvo pre podozrenie zo špionáže a prehľadalo domy jeho členov. V roku 1916 štát dočasne zabavil majetok firmy, aby zabránil úniku kapitálu do zahraničia. Napriek tomu sa Generali ešte 31. mája 1918 hlásila k poslednému habsburskému cisárovi Karolovi I.

Od roku 1918 nesie firma vo svojom znaku symbol benátskej moci a spravodlivosti, leva svätého Marka. Po rozpade Rakúsko-Uhorska prišli menové, právne a ekonomické problémy celého poistného odvetvia a Generali v tom roku obmedzila nové životné zmluvy v Československu a Juhoslávii.

Kríza, fašizmus, znárodnenie

Napriek hospodárskej kríze kapitál rástol. Kapitál firmy sa z 13 miliónov lír v priebehu desiatich rokov do roku 1929 zvýšil na 60 miliónov a predpísané poistné v životnom poistení z jednej miliardy lír na šesť miliárd. V roku 1930 mala firma 3 150 zástupcov v Taliansku a 5 765 v ostatných krajinách a vlastnila nehnuteľnosti v 17 štátoch v hodnote 292 miliónov lír.

Nástup fašizmu a nemeckej protižidovskej politiky firmu zasiahol priamo. Prezident Morpurgo, sám Žid, vstúpil do fašistickej strany a bol Mussoliniho spoľahlivým spojencom. V roku 1938 musel opustiť krajinu. Nahradil ho Giuseppe Volpi di Misurata, ktorý viedol firmu aj po páde fašistickej strany v roku 1943. Vojna vzala Generali 66 židovských zamestnancov, dvadsiati z nich boli vo vedúcich pozíciách. Pod Mussolinim sa centrála presunula z Terstu do Ríma.

Pôsobenie v bývalom Československu ukončil povojnový vývoj. V roku 1945 boli súkromné poisťovne znárodnené. Železná opona vzala firme 14 pobočiek aj s nehnuteľnosťami vo východnej Európe, hoci to bola len desatina celkovej škody. Najviac stratila v Líbyi a Etiópii, bývalých talianskych kolóniách.

Návrat na svetové trhy

Pozornosť sa obrátila na západnú Európu a Latinskú Ameriku, kde Generali získala podstatnú časť argentínskej spoločnosti Providencia. Od roku 1950 obnovila činnosť v Grécku, Brazílii, Guatemale, Venezuele, Ekvádore a Kolumbii. Nový predseda Mario Tripcovich v roku 1950 posilnil pozíciu v USA kúpou poisťovne v Buffale. O šesť rokov neskôr patrila firme popredná pozícia medzi rakúskymi a francúzskymi poisťovňami vďaka kúpe francúzskej La Concorde a rakúskej Erste Allgemeine. S nástupom televízie prišlo aj poistenie prijímačov proti krádeži, požiaru a zničeniu obrazovky.

O silu firmy sa opierali elitní akcionári. Najväčšia talianska súkromná banka Mediobanca kúpila 3,5 percenta v roku 1956 a postupne sa s 5,6 percenta stala najväčším akcionárom. Ďalších 4,8 percenta držala investičná skupina Euralux, v ktorej je aj rod Agnelli, a podobný podiel mala Banca d'Italia. V 70. rokoch vznikli dcéry Generali France, Generali Belgium a Generali Lebensversicherung. Predpísané poistné za rok 1979 dosiahlo 1,395 bilióna lír. Pokus získať francúzsku finančnú skupinu Compagnie du Midi v roku 1988 nevyšiel, Midi splynula s najväčším konkurentom, poisťovňou AXA.

Deväťdesiate roky patrili Ázii, pribudli pobočky v Hongkongu a Singapure. V New Yorku založila Generali spoločnosť Continental Corporation pre poistenie súkromného majetku, podnikateľov a havarijné poistenie. Rástlo aj Švajčiarsko: v roku 1994 mala Generali 56 hlasov v poisťovni Fortuna Holding a viac ako 6 percent inkasa pochádzalo práve odtiaľ. S poisťovňou AXA sa dohodla na spolupráci a získala v nej 11-percentný podiel. Predpísané poistné v roku 1994 dosiahlo 17,63 miliardy dolárov.

← Všetky poisťovne