Allianz

Ako Allianz prišla na Slovensko

Allianz poisťovňa, a. s., obchodné zastupiteľstvo Bratislava, nezačínala ako samostatná firma. Vznikla v roku 1992 ako pobočka českej Allianz pojišťovny so sídlom v Prahe a 26. januára 1993 dostala od Ministerstva financií SR prvé povolenie na poisťovaciu činnosť.

Mníchovská centrála mala vtedy z investície na Slovensku obavy. Československo sa práve rozdelilo, začínal sa mečiarizmus a priamy vstup s vlastným kapitálom by vedenie koncernu neschválilo. Riešenie našiel dr. Milan Kadnár, splnomocnený zástupca Allianz pre Slovensko, člen predstavenstva českej Allianz a bývalý veľvyslanec v Nemecku a Rakúsku. Nemcov presvedčil, aby slovenský trh obsluhovala pobočka pražskej dcéry. Kapitál tak nemusel ísť priamo na Slovensko a stratégia dostala meno regulovaný rozvoj.

V polovici roka 1993 mala firma dvoch zamestnancov. Oblastnými riaditeľmi sa stali Ing. Marián Spišiak z Bratislavy a Ing. Peter Šimko z Martina a na zelenej lúke začali stavať sieť reprezentantov, teda poisťovacích agentov. Vznikli dve oblastné riaditeľstvá, bratislavské pre hlavné mesto a západ krajiny a martinské pre stredné Slovensko.

Tempo bolo na tú dobu nevídané. Už 1. decembra 1993 začalo prvých 12 reprezentantov predávať šesť produktov životného poistenia, štyria zo západného a ôsmi zo stredného Slovenska. Rýchly štart umožnilo pražské zázemie, kde právnici, matematici, taxátori, likvidátori aj marketing zabezpečovali všetko, čo poisťovňa k životu potrebuje. Predstavenstvo tvorili dr. Milan Kadnár, Gregor U. Linhof a Thomas Münkel, neskôr k nim pribudol Jiří Charypar. V roku 1994 sa pridalo oblastné riaditeľstvo v Košiciach pre východ krajiny.

Každé tretie auto

Po životnom poistení prišlo úrazové, poistenie majetku občanov a poistenie podnikateľov a priemyslu. Skutočný prielom nastal 1. júna 1995, keď Allianz spustila havarijné poistenie motorových vozidiel. Poistenie s platnosťou pre celú Európu ponúkala len s 10-percentnou prirážkou. Konkurencia si dovtedy pýtala navýšenie 50 alebo aj 100 percent.

K tomu pribudla sieť zmluvných značkových opravovní, precízna likvidácia škôd a novinka, ktorú dovtedy slovenský motorista nepoznal: krycí list. Klient po oprave neplatil nič, poisťovňa poslala plnenie priamo opravovni. Výsledok sa dostavil rýchlo. V roku 1996 bolo v Allianz poistené každé tretie vozidlo na Slovensku a sieť narástla na viac ako 200 reprezentantov.

Od 1. januára 1997 už v obchodnom registri figurovala samostatná Allianz poisťovňa, a. s., stopercentná dcéra Allianz AG Mníchov so základným kapitálom 100 miliónov Sk, ktorý sa ešte v tom roku zvýšil na 370 miliónov Sk. Výkonným riaditeľom pre Slovensko sa stal Ing. Peter Frankl, dovtedy šéf školení pražskej Allianz, ktorý postupne obsadil celú organizačnú štruktúru. V roku 1998 prišiel Manuel Bauer ako predseda predstavenstva, v roku 1999 sa členom stal dr. Johannes Elchner a v roku 2000 Ing. Eva Štefániková a Ing. Ondrej Mičáň.

Kúpa najväčšieho hráča

Koncern mal zásadu držať v každej krajine pozíciu do tretieho miesta na trhu. Organickým rastom sa to na Slovensku nedarilo. V roku 2001 preto Allianz AG odkúpila väčšinový podiel v štátnej Slovenskej poisťovni, ktorá vtedy držala nadpolovičný podiel trhu. V privatizačnom súboji porazila poisťovne Wiener Städtische, Fondiaria a Aegon.

Fúziou vznikla Allianz – Slovenská poisťovňa, nástupkyňa Slovenskej poisťovne. Pôvodná Allianz poisťovňa, a. s. k 1. januáru 2003 formálne zanikla.

Dejiny značky Allianz vo svete

Spoločnosť Allianz Versicherungs-Aktiengesellschaft založili odborník na poisťovníctvo Carl von Thieme (1844 – 1924) a bankár Wilhelm von Finck (1848 – 1924). Do obchodného registra na obvodnom súde v Berlíne ju zapísali 5. februára 1890. Tí istí dvaja páni pritom už desať rokov predtým stáli pri zrode mníchovskej zaisťovne Münchener Rückversicherungs-Gesellschaft, dnes známej ako Munich Re. Základný kapitál 4 milióny mariek zložili spolu so zástupcami dvoch bánk, dvoma priemyselníkmi, advokátom, bankárom, politikom a poisťovacím expertom.

Firma začínala s úrazovým a dopravným poistením. Už v roku 1893 otvorila prvú zahraničnú filiálku v Londýne pod vedením Carla Schreinera, ktorá sa starala o cestovné poistenie nemeckých klientov v zahraničí. Expanzia bola taká rýchla, že 12. decembra 1895 vstúpili akcie Allianz na berlínsku burzu. Pri menovitej hodnote 250 mariek sa hneď v prvý deň obchodovali za 750.

Prvou veľkou skúškou bolo zemetrasenie v San Franciscu 18. apríla 1906 s následným požiarom. Zahynulo 3 000 ľudí, 250 000 obyvateľov prišlo o strechu nad hlavou a škody dosiahli zhruba 350 miliónov dolárov. Poisťovne z celého sveta, medzi nimi Fireman’s Fund, Allianz aj Münchener Rück, vyplatili poškodeným 250 miliónov dolárov. O šesť rokov neskôr, v noci zo 14. na 15. apríla 1912, sa potopil Titanic a Allianz znovu vyplácala obrovské odškodné. Do začiatku prvej svetovej vojny firma stihla expandovať do USA, Holandska, Škandinávie, Talianska, Belgicka, Francúzska aj na Balkán.

Vojny a medzivojnový vzostup

Prvá svetová vojna nepretržitý rast zastavila. Do roku 1915 klesli príjmy z poistného o takmer pätinu. Keď muži narukovali, zamestnala Allianz po prvý raz ženy, najmä ako stenografky a pisárky. Prudérna doba im pritom kázala odchádzať z práce o desať minút skôr, aby sa cestou domov nestretávali s mužskými kolegami. Nemecká prehra a povojnová kríza vzali firme časť aktivít, mnohí klienti prišli o príjem a peniaze strácali hodnotu.

Napriek inflácii a hospodárskej kríze sa Allianz v medzivojnovom období vypracovala na najväčšiu nemeckú poisťovňu. V roku 1918, keď abdikoval cisár Wilhelm II., založila spolu s Münchener Rück a cisárskym automobilovým klubom poisťovňu automobilov. Začiatkom 20. rokov pridala poistenie majetku. V roku 1921 založil generálny riaditeľ, právnik Kurt Schmitt (1886 – 1950), životnú dcéru Allianz Leben, formálne Allianz Lebensversicherungs AG z roku 1922, ktorá v roku 1923 splynula s nemeckou životnou bankou Arminia.

V roku 1923 sa zmenilo aj logo. Pôvodného orla s erbmi Mníchova a Berlína pod krídlami nahradil návrh grafika Karla Schulpiga: dospelý orol s tromi mláďatami, symbolmi troch dcérskych spoločností. V roku 1926 prišlo takzvané drobné životné poistenie s mesačnými platbami 2 až 4 ríšske marky, ktoré si mohla dovoliť aj široká verejnosť, nielen bohatí. A v roku 1932 vznikla v Berlíne skúšobňa materiálov, kde chemici, fyzici a inžinieri posudzovali technické aspekty strojného poistenia. Inštitút sa neskôr venoval výskumu škôd a prevencii, po druhej svetovej vojne sa presťahoval do Ismaningu pri Mníchove, dostal oddelenie automobilovej techniky a meno Allianz centrum pre techniku.

Temná kapitola

Rok 1933 zaradil Allianz do hospodárskeho systému nacistickej diktatúry. NSDAP rýchlo ovládla kľúčové pozície v štáte aj ekonomike a od roku 1933 do roku 1945 Allianz poisťovala organizácie strany, čo jej otváralo obchody v rozširujúcej sa Tretej ríši. Generálny riaditeľ Kurt Schmitt bol sympatizantom NSDAP, v júni 1933 sa stal ministrom hospodárstva, neskôr sa vrátil k poradnej úlohe v Allianz a v roku 1938 viedol Munich Re.

Po Krištáľovej noci z 9. na 10. novembra 1938 firma priamo profitovala z prenasledovania Židov. Poisťovala budovy a personál v Osvienčime a Dachau a preberala majetok židovských klientov deportovaných do koncentračných táborov. Múzeum tieto fakty neobchádza. Patria k dejinám poisťovníctva rovnako ako jeho svetlé stránky.

Hlavnými produktmi vojnových rokov boli cestovné, stavebné, priemyselné, požiarne a životné poistenie. Čím dlhšie vojna trvala, tým horšie sa podnikalo. Škody rástli, nálety a nedostatok ľudí ochromili prevádzku a štátne dlhopisy, v ktorých mala firma peniaze, sa stali bezcennými. Z účtovného hľadiska Allianz v máji 1945 zbankrotovala.

Obnova a návrat do sveta

Vojna sa skončila 8. mája 1945. Riaditeľ Gerd Müller, neskorší šéf Allianz Leben, zvolal berlínskych kolegov ručne písaným odkazom pripevneným na vchode zničenej centrály. Zišli sa 18. mája, o štyri dni firma dostala dočasnú koncesiu a začalo sa upratovať a stavať odznova. Po blokáde Berlína v roku 1949 sa centrály presunuli do Mníchova (Allianz Versicherungs-AG) a Stuttgartu (Allianz Lebensversicherungs-AG). Nové generálne riaditeľstvo v Mníchove otvorili v roku 1954.

V 50. rokoch Allianz ako jeden z prvých nemeckých podnikov nasadila elektronické spracovanie dát. Počítač IBM so systémom ELIAS zaberal celú strojovňu, údaje sa zaznamenávali na dierne štítky a ročne ich stroj spracoval vyše 10 miliónov. Hodina jeho práce nahradila 1 500 hodín ručnej roboty. Najprv ho obsluhovali dvaja ľudia, nakoniec šiesti. V roku 1958 sa zrodil slávny slogan „…hoffentlich Allianz versichert“, teda „dúfajme, že ste poistený v Allianz“.

Pred vojnou, v roku 1937, mala Allianz licencie v dvadsiatich krajinách. Po vojne o zahraničný majetok prišla konfiškáciami a vzťahy zanikli. Najprv sa sústredila na domáci trh, začiatkom 50. rokov skupovala akcie dcér v Taliansku a Rakúsku a v roku 1959 otvorila pobočku v Paríži, po nej Miláno a Viedeň. Rast bol strmý: v roku 1951 dosiahla predvojnovú úroveň v majetkovom poistení, v roku 1956 v životnom a v roku 1962 prekročila miliardu mariek predpísaného poistného. Koncom 60. rokov pochádzala viac ako polovica príjmov z povinného zmluvného poistenia vozidiel.

Európska jednotka

Začiatkom 70. rokov firma na vybraných trhoch, napríklad v USA, zakladala vlastné spoločnosti a sústredila sa na priemysel a dopravu. V roku 1972 dosiahla z medzinárodných obchodov poistné 120 miliónov mariek. O rok neskôr mali Allianz Versicherung a Allianz Leben spolu predpísané poistné okolo 6 miliárd mariek, čo znamenalo prvé miesto v Európe a miesto v prvej svetovej desiatke. V roku 1974 sa vrátila do Londýna cez Allianz International Insurance Company Ltd.

V roku 1977 dizajnér Hansjörg Dorschel vložil orla s mláďatami do kruhu, zjemnil hrany a čiernu nahradil modrou. Modrá zostala farbou Allianz dodnes a má vyjadrovať serióznosť, spoľahlivosť, diskrétnosť, rozvahu a eleganciu. K 1. januáru 1985 vznikla holdingová štruktúra Allianz AG Holding, ktorá funguje aj ako zaisťovateľ skupiny a úzko spolupracuje s Munich Re. V 80. rokoch pribudol podiel v talianskom koncerne Riunione Adriatica di Sicurtà a v roku 1986 kúpa anglickej Cornhill Insurance PLC, od roku 2007 Allianz plc.

Po páde železnej opony

V roku 1990 Allianz prevzala východonemeckú štátnu poisťovňu Staatliche Versicherung der DDR, jediného poisťovateľa súkromných osôb v NDR, a spravila z nej moderný podnik s takmer 5 000 zamestnancami v Berlíne a Lipsku. Kúpou maďarskej štátnej Hungária Biztosító sa prvý raz dostala za bývalú železnú oponu a nasledovali dcéry a podiely v Rusku, Česku, Rumunsku, na Slovensku a v Poľsku. Súbežne expandovala do Japonska, Indonézie, Číny a Austrálie.

V januári 1991 získala americkú skupinu Fireman’s Fund Insurance Company z kalifornského Novata, založenú v roku 1863 v San Franciscu, a s ňou pozíciu na najväčšom poistnom trhu sveta. Fireman’s Fund preslávilo poisťovanie filmov. Zo 79 snímok nominovaných do roku 2009 na Oscara ich bolo 46 poistených práve tam. Poisťuje sa proti všetkému. V jednom z dielov Indianu Jonesa hrala scéna s 12 000 potkanmi a Allianz ju poistila so spoluúčasťou 6 000 potkanov.

V roku 1997 kúpila Allianz za viac ako 9 miliárd mariek 51 percent druhej najväčšej francúzskej poisťovne Assurances Générales de France, významného hráča v priemyselnom a úverovom poistení, ktorý v roku 2009 prijal meno Allianz. V roku 1999 sa tretíkrát menilo logo: jemnejšia modrá a v kruhu tri stĺpce za tri hlavné činnosti skupiny. Od 3. novembra 2000 sa akcie obchodovali aj na newyorskej burze, no v septembri 2009 firma kótovanie v New Yorku, Londýne, Miláne, Paríži a vo Švajčiarsku ukončila. Posledný obchodný deň bol 23. október 2009.

Nie všetko vychádzalo. Kúpa tretej najväčšej nemeckej banky Dresdner Bank v roku 2001 sa ukázala ako nešťastný krok. Spolu s prírodnými katastrofami v strednej Európe, útokom na newyorské Dvojičky a krízou finančných trhov priniesla prvý stratový rok v histórii, mínus približne 1,2 miliardy eur. Munich Re znížila podiel v Allianz na 20 percent, agentúra Standard & Poor’s vzala firme rating AAA a dlhoročný šéf dr. Henning Schulte-Noelle odstúpil. Dresdner Bank napokon 12. januára 2009 kúpila Commerzbank za 9,8 miliardy eur.

V roku 2006 sa Allianz AG zmenila na európsku spoločnosť Allianz SE. Meno nesie aj mníchovská Allianz Arena od architektov Jacquesa Herzoga a Pierra de Meurona, ktorú firma financovala ako hlavný sponzor a ktorá svieti modrou pri zápasoch TSV 1860 a červenou pri FC Bayern. Od roku 2008 je Allianz globálnym partnerom Formuly 1.

← Všetky poisťovne