Ako tontína funguje
Okolo roku 1653 predložil francúzskej vláde návrh na zvláštnu formu štátnej pôžičky. Každý účastník vložil rovnakú sumu a dostával z nej ročný úrok. Keď niektorý z účastníkov zomrel, jeho podiel sa rozdelil medzi tých, čo prežili. Renta preživších tak postupne rástla a po smrti posledného z nich pripadol vklad štátu.
Bola to zvláštna zmes pôžičky, stávky a starobného zabezpečenia. Štát dostal peniaze hneď, vkladateľ istotu príjmu do smrti, a čím dlhšie žil, tým viac dostával. Systém dostal podľa neho meno tontína.
Odmenou Bastila
Pochádzal z Neapolska, pôsobil ako bankár a bol guvernérom mesta Gaeta. Po neúspešnom povstaní proti španielskej nadvláde ušiel do Francúzska. Parížsky parlament jeho návrh odmietol, Tonti navyše upadol do nemilosti a Ľudovít XIV. ho v rokoch 1668 až 1675 väznil v Bastile. Zomrel okolo roku 1684 v zabudnutí.
Nápad, ktorý ho prežil
Prvú skutočnú tontínu zorganizovali v holandskom Kampene v októbri 1670. Francúzsko zaviedlo štátnu tontínu v roku 1689 a Anglicko v roku 1693, aby financovalo vojnu s Francúzskom.
Úplne nová pritom myšlienka nebola. Podobný plán predložil lisabonskému senátu už v roku 1641 Nicolas Bourey a talianske obdoby existovali skôr. Tontiho zásluhou je preto skôr to, že myšlienku upravil a presadil, než že by ju vymyslel.
Prečo tontíny zanikli
Doplatili na to, že ich organizátori podceňovali dĺžku života. Vkladatelia sa naučili zapisovať asi päťročné dievčatá, ktoré mali najlepšiu nádej prežiť všetkých ostatných, a tontíny sa tým pre vydavateľov stali stratovými. Do polovice 19. storočia ich nahradili iné formy sporenia a poistenia, postavené už na úmrtnostných tabuľkách.
Viete o tejto osobnosti viac?
Zbierame doklady k dejinám poisťovníctva. Ak máte doplnenie, prameň alebo ak niektorý údaj nesedí, napíšte nám.