Alfred Manes

Vzdelanie naprieč Európou

Narodil sa 27. septembra 1877 vo Frankfurte nad Mohanom. Právo a poisťovníctvo študoval na univerzitách v Mníchove, Heidelbergu, Štrasburgu, Göttingene a v Londýne. Už v roku 1902 sa stal tajomníkom Nemeckého spolku pre poistnú vedu a túto funkciu zastával mnoho rokov. Od roku 1906 prednášal na berlínskej Vysokej škole obchodnej a od roku 1925 na Berlínskej univerzite.

Z remesla vedný odbor

Neskôr sa stal predsedom spolku a redigoval jeho odborný časopis. Jeho zásluhou sa poisťovníctvo prestalo brať len ako obchodná prax a stalo sa vedným odborom s vlastnou teóriou, katedrami a časopismi. Učil aj v kurzoch pre pruských úradníkov a považovali ho za mimoriadneho pedagóga; hovorilo sa o ňom ako o učiteľovi, ktorý zmenil celé odvetvie.

Napísal a vydal okolo štyridsať kníh o poistení. Chrbticu odboru tvorili dve: trojzväzková učebnica Versicherungswesen, čiže Poisťovníctvo, ktorej prvé vydanie vyšlo v roku 1905 a piate v rokoch 1930 až 1932, a Versicherungslexikon, poisťovací slovník z rokov 1909 a 1913, prepracovaný v roku 1930. Jeho príručka o poisťovníctve z roku 1930 sa stala štandardným zdrojom na celom svete.

Muž, ktorý cestoval za praxou

Nezostával za katedrou. Chodil do iných krajín študovať, ako sa poisťovníctvo robí v praxi; v roku 1909 sa vybral až do Austrálie a na Nový Zéland. Radil viacerým vládam v poistných otázkach. Bol nemeckým tajomníkom Stáleho výboru medzinárodných kongresov aktuárov a generálnym tajomníkom Piateho medzinárodného poisťovacieho kongresu, ktorý sa konal v Berlíne v roku 1906.

Stopa, ktorá vedie aj k nám

Jeho slovník výslovne pokrýval Nemecko, Rakúsko aj Švajčiarsko, teda odbornú oblasť, do ktorej patrilo aj poisťovníctvo na našom území. Je to stopa k dobovej literatúre, ktorú mohli mať na stole poisťovací úradníci v Uhorsku a neskôr v Československu. Stálo by za to overiť, či sa niektoré z jeho diel nenachádza v slovenských knižniciach.

Vyhnaný z vlastného odboru

Na jar 1935 mu nacistický režim ako Židovi odobral profesúru. Z Nemecka odišiel a nasledovali roky putovania: postupne žil v Spojených štátoch, vo Švajčiarsku, na Kube, v Chile, Brazílii a Argentíne.

Napokon zakotvil v Spojených štátoch. Prijal profesúru na Indiana University a potom až do odchodu na odpočinok učil na Bradley University v illinoiskej Peorii. Do Nemecka sa už nikdy nevrátil. Zomrel 30. marca 1963 v Chicagu. V roku 1966, tri roky po jeho smrti, ho uviedli do Insurance Hall of Fame.