Poistenie v týchto životných oblastiach pomáha eliminovať riziká, rozkladať ich z jednotlivcov na širšiu komunitu a poskytuje dôležitý zdroj dlhodobých financií pre verejný aj súkromný sektor. Poistenie a jeho existencia siahajú hlboko do histórie. Poďme sa preto pozrieť na tri ničivé poistné udalosti, ktoré za sebou zanechali škody bez obdoby.
1. Veľký požiar Londýna 1666
V 60. rokoch 17. storočia si ľudia ani zďaleka neuvedomovali nebezpečenstvo požiaru tak ako dnes. Budovy boli postavené z dreva, pokryté horľavou smolou, zastrešené slamou a stáli hneď vedľa seba. V čase vzniku veľkého požiaru žilo v Londýne vyše 350 000 ľudí a bolo to jedno z najväčších miest Európy.
Domy stáli v tesnej blízkosti, miestami sa takmer dotýkali, a mesto sa hemžilo ľuďmi. Žilo v ňom aj množstvo zvierat, autá ani nákladiaky vtedy neexistovali, takže okrem domov bolo mesto plné kôlní a dvorov naložených horľavým senom a slamou.
Po dlhom lete chudobnom na zrážky mesto sužovalo sucho. Drevené domy vyschli a na to, aby začali horieť, netreba veľa. Recept na katastrofu bol hotový.
Veľký požiar Londýna vypukol v nedeľu 2. septembra 1666 v pekárni na Pudding Lane, ktorej majiteľom bol Thomas Farynor. Hoci tvrdil, že oheň uhasil, o tri hodiny neskôr, o jednej v noci, bol jeho dom v plameňoch.
Spočiatku sa udalosťou zaoberal málokto, požiare vtedy neboli ničím výnimočným. Oheň sa však rýchlo a nezvratne presunul po Pudding Lane a pokračoval po kopci Fish Hill k Temži. Šíril sa rýchlo, pomáhal mu silný východný vietor. Pri rieke zasiahol sklady s horľavým tovarom vrátane oleja a loja, čo neveštilo nič dobré.
Južne od rieky sa požiar našťastie nerozšíril. Časť mosta London Bridge totiž zničil už veľký požiar v roku 1633, takže oheň nemal kadiaľ pokračovať.
Jedna vec sa k požiaru musí povedať priamo: poistná udalosť to nebola. V roku 1666 požiarne poistenie neexistovalo, škodu si nesli ľudia sami. Práve z tohto požiaru sa poistenie zrodilo. Štrnásť rokov po ňom, v roku 1680, otvoril Nicholas Barbon v Londýne prvú požiarnu poisťovňu a s ňou prišli aj prvé súkromné hasičské zbory. Preto tento príbeh do múzea poistenia patrí, hoci ani jedna poistka pri ňom neplnila.
2. Titanic, „nepotopiteľná“ loď
Príbeh Titanicu je viac než známy. 14. apríla 1912 sa nepotopiteľná loď zrazila s ľadovcom pri južnom pobreží Newfoundlandu. Na druhý deň skoro ráno klesla do Atlantického oceánu a stala sa jednou z najhorších námorných katastrof histórie.
Tragické udalosti možno predznamenal už incident pri vyplávaní z anglického Southamptonu. Mohutné lodné skrutky najväčšej lode na vode vtiahli do jej dráhy menšiu loď New York, čo spôsobilo takmer zrážku ešte predtým, ako Titanic opustil vody Spojeného kráľovstva.
Od chvíle, keď poisťovne začali vyplácať prvé poistné plnenia po potopení Titanicu, uplynulo už 110 rokov. Z približne 2 220 ľudí na palube, teda cestujúcich aj posádky, sa zachránilo len 706. Poisťovne z celého sveta vtedy uhradili škody v celkovej hodnote viac ako 50 miliónov nemeckých mariek. To je pri prostom prevode na dnešnú menu okolo 25 miliónov eur, po zohľadnení inflácie za viac ako sto rokov by však šlo o mnohonásobne vyššiu sumu. Len za plavidlo vyplatili viac ako 10 miliónov eur, ďalšou veľkou položkou boli prevážané cennosti. Jednu zo zúčastnených poisťovní, spoločnosť Allianz, pritom už predtým postihla ešte drahšia katastrofa: takmer na deň presne o šesť rokov skôr zasiahlo San Francisco zemetrasenie s ničivým požiarom.
3. Zemetrasenie v San Franciscu 1906
Zemetrasenie a požiar, ktoré 18. apríla 1906 zničili San Francisco, patria k najväčším prírodným katastrofám v dejinách Spojených štátov aj v histórii poisťovníctva. Poistné škody dosiahli neuveriteľných 235 miliónov dolárov, čo v prepočte na rok 2018 predstavuje 6,3 miliardy.
V roku 1906, rovnako ako dnes, boli škody spôsobené zemetrasením vylúčené zo štandardného poistenia majetku. Kryté však boli škody spôsobené požiarom, ktorý nasledoval po zemetrasení, a tie tvorili prevažnú väčšinu poistných škôd.
Fakty o tejto ničivej udalosti a poistení:
- zo škôd vo výške 235 miliónov dolárov sa vyplatilo len približne 180 miliónov, viaceré poisťovne nedokázali uhradiť celkovú hodnotu škôd,
- poisťovne vybavili 100 000 poistných udalostí,
- minimálne 12 amerických poisťovní priviedla udalosť do bankrotu,
- vyplatené plnenia boli stokrát vyššie ako poistné vybrané za požiarne poistenie v tom roku.
Straty zo zemetrasenia v podstate zlikvidovali zisk celého odvetvia za predchádzajúcich 47 rokov, a to napriek tomu, že výluky na zemetrasenie boli štandardom už v roku 1906.
Budovy poškodené samotným zemetrasením tvorili len 2 percentá, zvyšných 98 percent zničil požiar.
Na zrovnanie budov v ceste ohňa sa používal dynamit, mal vytvoriť protipožiarnu priepasť. Výsledkom však boli nové požiare a predpokladá sa, že dynamit spôsobil viac škôd, než ktorým zabránil. Na budovy zasiahnuté dynamitom sa pritom majetkové poistky vzťahovali.
Autor: Adam Stečák · Zdroje: london-fire.gov.uk, allianz.com, iii.org